京天利投资者索赔案密集开庭 诉讼金额或超亿元
| údaje o texte | |
|---|---|
| Titulok | Europe at the Crossroads |
| Licencia |  PD SK
|
Europe at the Crossroads
Memorandum Milana Hod?u o stredoeurópskej federácii zaslané Ministerstvu zahrani?nych vecí Spojenych ?tátov za?iatkom roka 1944
1944
I.
[upravi?]M??e a nemusí by? pravdou, ?e kto je pánom Prahy, je pánom Európy. V ka?dom prípade len ?o ?eskoslovenská exilová vláda vstúpila do sovietskej sféry, Praha sa stáva nástrojom pre moskovsky komunisticky Drang nach Westen. Slovansky nacionalista m??e by? nad?eny z neslychaného roz?írenia slovanského myslenia alebo vplyvu a? po Prahu - tradi?né centrum kultúrnych a politickych úsilí Slovanov. V skuto?nosti v?ak slovanská civilizácia pramenila a orientovala sa na také ideály, ako sú humanitná demokracia, slobody jednotlivca i národa a sloboda myslenia a vyznania. Mnoho ?eskych predstavite?ov od Jána Hu?a cez Komenského, Palackého a? po T. G. Masaryka svoj ?ivot zasv?tilo tymto ideálom. Slovanstvo Moskvy je podstatne odli?né. Niektorí cárski diplomati pou?ívali slovansky romantizmus na propagandistické ciele. Tak je to aj dnes. Do kon?truktívnej politiky v?ak propaganda nepatrí.
Slovanské národy Európy sa zú?astnili na teraj?om zápase za mier v podstatne v???ej miere ako za prvej svetovej vojny. ?ím v???ia je ich ú?as? vo vojne, tym v???ia je aj ich zodpovednos? za hlavné princípy povojnového usporiadania. Práve história slovanskych národov ponúka najtragickej?ie argumenty proti rozdeleniu Európy na sféry vplyvu. Poliaci, ?esi, Slováci a národy Juhoslávie boli obe?ami mocenskych sfér po celé stáro?ia. Preto v?etky tieto národy okrem ?echov v exile s uspokojením a skuto?nym nad?ením uvítali povojnovy plán medzinárodného usporiadania, zalo?eny na rovnoprávnych suverenitách v?etkych národov, ve?kych rovnako ako malych.
II.
[upravi?]Dr. Bene? sa verejne pokúsil vysvetli? svoju politiku ?peciálnej sféry tym, ?e obvinil západné demokracie zo zrady, ktorej obe?ou sa ?eskoslovensko stalo v roku 1938.
Zo svojej dlhej osobnej skúsenosti v Spolo?nosti národov sa Bene? musel objektívne pou?i?, ?e na pád na?ej krajiny v roku 1938 nebola potrebná osobitá zrada. V skuto?nosti to bola absencia európskej solidarity proti agresii, ktorá umo?nila intenzívne o?ivenie nemeckého imperializmu. Ka?dy dúfal, ?e bude u?etreny alebo bude schopny uzavrie? s agresorom kompromis. Nebola to iba skupina zlych ?udí, ktorí súhlasili, aby katastrofa zachvátila Európu a svet. Bol tu neadekvátny systém, ktory sa stal podhubím pre zlych ?udí a ktory sám so sebou priná?al prvky nejednotnosti a rozporov. Bez oh?adu na to, aky silny vplyv malo Francúzsko v roku 1919, bola francúzska sféra (a nielen ona) odsúdená, aby sa rozplynula do vzduchu. Nijaká sféra nieje dos? silná na to, aby sa ubránila proti zvy?ku sveta alebo hoci len proti svojmu protivníkovi. Francúzsko nebolo úspe?né pri ochrane malych vo svojej sfére. Sovietske Rusko napriek ve?kolepym vojenskym zásluhám v?ak tymto národom svojou ochranou rados? neprinesie.
K zrade ?eskoslovenska do?lo v roku 1938. Vtom momente bolo nevyhnutné vyvodi? politické d?sledky. ?o sa v?ak stalo? Po francúzsko-britskej ?zrade“ prezident Bene? dostal kategorické uistenie, ?e sovietske Rusko m??e na priamu vyzvu intervenova? ani nie tak na základe dohodnutych záruk, ale jednoducho ako pomoc príbuznému slovanskému národu v núdzi (...) ?esky ?tátnici v?ak napriek svojmu zúfalstvu cúvli pred d?sledkami takéhoto rozhodnutia, nazdávajúc sa, ?e by toto mohlo nacistom umo?ni? vyhlásenie ideologickej ?sv?tej vojny“ proti bo??evizmu, ?ím by sa paralyzovala verejná mienka na Západe a ?eskoslovensko by sa dostalo do krí?ovej pa?by medzi dvoma tábormi“ (R. Seton-Watson: A History of Czechs and Slovaks, s. 364-365.) Uvá?livy úsudok Setona-Watsona nik nevyvrátil. ?eskoslovenskí vodcovia nezávisle od toho, ako bolo Nemecko a Rusko pripravené vies? vojnu, naozaj ?cúvli“, preto?e ani oni, ani ich národ si ne?elali, aby boli pova?ovany za ?predvoj bo??evizmu“. Formálne bolo rozhodnutie v rukách dr. Bene?a, lebo vláda, ktorú viedol autor tychto riadkov, rezignovala 21. septembra, zatia? ?o ruská ponuka pri?la o nieko?ko dní nesk?r. Tak?e sovietsku ponuku odmietol dr. Bene? osobne.
III.
[upravi?]Za novou Bene?ovou zahrani?nou politikou sa m??e skryva? nie?o iné. Bene?ov minister zahrani?nych vecí nedávno po stretnutí s prezidentom Rooseveltom na otázky novinárov odpovedal, ?e ?eskoslovensko má takú polohu, ktorá ho núti postupova? práve tak, ako postupuje jeho prezident. No zdá sa, ?e aj iné národy majú podobnú polohu. Za odpove?ou ministra zahrani?nych vecí sa v?ak mohla skryva? nará?ka, ?e rusky parny valec sa ?enie dopredu a mo?no bude bezpe?nej?ie ?ahnú? si pod neho, ako neby? v?bec nikde.
Sovietsko-?eskoslovenská zmluva je pokusom legalizova? budovanie sfér. Vláda Spojenych ?tátov ve?komyse?ne vyhlásila, ?e zmluva nie je v rozpore s celkovou bezpe?nos?ou. D?veryhodnos? pripisovala najm? dobrej v?li jej signatárov. Zmluva v?ak nepochybne napomáha utváranie sfér, ktorych katastrofálnym d?sledkom mo?no predís? len na základe systému spolo?nej zodpovednosti.
IV.
[upravi?]Bol dr. Bene? oprávneny pomáha? Sovietom pri ich utváraní sféry ?bezpe?ného pásma“ svojou jednostrannou aktivitou mimo rámca Ve?kej trojky? Formálne áno. Ale politicky?
Dňa 25. novembra 1941 vyhlásil: ?Nikto z nás nemá do budúcnosti právo zav?zova? ná? ?ud a ná? ?tát v akychko?vek základnych vnútornych alebo medzinárodnych otázkach. Na?ou úlohou je pracova? tu (v zahrani?í) a vykonáva? v?etky funkcie len do chvíle, ke? sa budú m?c? na?i ?udia doma vyslovi? k budúcej vláde“.
Dr. Bene? mohol ma? dobré d?vody takto hovori?. Pravdepodobne by v?ak vystúpil inak?ie, keby si mohol by? po vojne isty kone?nou podporou v???iny obyvate?stva vo svojej krajine, ?o sa tyka ?vnútornych i medzinárodnych záv?zkov“. Preto sa rozhodol zabezpe?i? svoju vlastnú pozíciu a pozíciu svojej strany aj v prípade, keby doma nemohol po?íta? s v???inou. Sovietske sféry sa nestarajú o demokratické v???iny.
Priatelia dr. Bene?a boli zamestnaní uml?iavaním pochybností medzi jeho stúpencami v Londyne. Oslavovali jeho múdros?, jeho sovietsku politiku, ktorá má ?eskoslovensko ochráni? pred sovietizáciou a tak uchova? v?etky demokratické in?titúcie v na?ej krajine. No v skuto?nosti sa jeho exilová vláda vzh?adom na predstavy o svojom budúcom postavení doma po vojne prejavovala neur?ito. V kontroverznom vyhlásení, ktoré 19. Augusta 1942 ?s vedomím amerického ministerstva zahrani?nych vecí“ publikoval ?eskoslovensky ve?vyslanec vo. Washingtone, vláda vyhlásila, ?e nikto, ani ona, ani prezident, ani nikto v zahrani?í nie je oprávneny rozhodova? alebo ovplyvňova? vnútorné usporiadanie ?eskoslovenska. No u? predtym, 7. mája pri predstavovaní britského ve?vyslanca ?eskoslovenskej vláde Bene? vo svojom prejave v ?eskoslovensko-britskom in?titúte v Londyne povedal: ?My (exilová vláda) sme pripraveny. V?etky na?e plány sú pripravené, vychádzajú z ?eskoslovenskej vnútornej reformy, ktorá sa tyka ?tátnej správy, decentralizáce, systému politickych strán at?.“ Prezidentské sedemro?né obdobie v?ak vypr?alo v decembri 1942. (To za predpokladu, ?e rezignácia z 5. októbra 1938 nebola právoplatná ako v?etko, ?o nasledovalo po Mníchove). ?tátna rada v Londyne, ktorej ?lenov z pozície osobnej moci vymenúva prezident, pred??ila prezidentovi volebné obdobie dovtedy, kym nebude mo?né doma po vojne vypísa? vo?by.
To vzáp?tí urychlilo diplomatickú prípravu rusko-?eskoslovenskej zmluvy.
Po návrate z Moskvy dňa 4. februára dr. Bene? predniesol prejav v ?tátnej rade v Londyne. Oficiálny ?eskoslovensky bulletin v New Yorku z toho dňa cituje Bene?ovu zmienku o vnútornej reorganizácii ?eskoslovenska:
?V ka?dom meste a v ka?dej obci budú ustanovené vybory, najprv aby viedli zápas, nesk?r, aby sa stali jadrom demokratickej verejnej správy.“
Treba zd?razni?, ?e predvojnová ?eskoslovenská miestna samospráva bola skuto?ne demokratická a pracovala naozaj dobre. Po vylú?ení kolaborantov mohla práve tak dobre pracova? aj po vojne. Ako sa zdá, Bene?ove názory na ?demokratické vládnutie“ boli ovplyvnené sovietskym vzorom. Dokonca jeho slovník napodobňuje sovietsku ústavu, pod?a ktorej musí existova? Jadro“, ktoré ?vedie“ organizácie. Rovnako v Juhoslávii boli ustanovené vybory, aby organizovali orgány pripravené prevzia? vládu. V ?eskoslovensku sa musia teda legálne volebné obvody zmies? zo stola, aby mohli prís? práve ?Jadrá“ k moci.
V bulletine sa ?alej hovorí:
?Dr. Bene? navrhol utvori? stranícky systém pozostávajúci z troch strán: ?avice (komunisti), stredu (socialisti) a pravice (zvy?ok), o ktorom rozhodne suverénny ?ud. Dr. Bene? takéto usporiadanie odporú?a a netají svoj zámer po páde Nemecka pod?a tohoto princípu zostavi? vládu.“ Neh?adiac na zdvorilú poznámku - ?o ktorom rozhodne suverénny ?ud“ -zdá sa, ?e dr. Bene? pozná rozhodnutie slobodného ?udu u? vopred, preto?e ?netají svoj zámer zostavi? vládu.“
Predpoklad, ?e dr. Bene? vyu?ije svoje priate?stvo s Moskvou na ochranu ?eskoslovenska pred sovietizáciou alebo na ?záchranu ?eskoslovenskej demokracie“, je preto iba hrubym zveli?ovaním. ?i u? Bene? v Moskve dostal a prijal nejakú radu, alebo, ?o je pravdepodobnej?ie, dosiahol podporu Moskvy, na?alej iba pripravuje svoju osobnú moc v ?eskoslovensku. To je nezlu?ite?né s tou ú?innou demokraciou, ktorá bola politickym vyrazom ?echov a Slovákov, ich republiky, pokia? by mal akyko?vek prezident re?pektova? ústavu.
V.
[upravi?]?eskoslovensko sa vo svojom p?vodnom stave m??e sta? pilierom demokracie v oblasti medzi Nemeckom a Ruskom mo?no v rámci ?ir?ej federácie, ktorá by zachovávala priate?stvo a v?a?nos? vo?i Spojenym národom vrátanie Ruska. Táto krajina si zaslú?i lep?í osud, ako by? obe?ou osobnej moci kohoko?vek alebo sovietskeho systému v akejko?vek podobe. Aj ?esi ur?ite odmietajú ka?dé podobné rie?enie. Navy?e Slováci, a? na zopár vynimiek, trvajú na spravodlivej samospráve, ?o je nezlu?ite?né s tvrdym centralizmom dr. Bene?a a jeho prívr?encov v exile. Pokia? ide o Podkarpatskych Rusov, t.j. ich príbuznych v Spojenych ?tátov, nedávno sa stretli v New Yorku s ministrom Masarykom, ktory im s?úbil, aby ich upokojil, právo slobodne sa rozhodnú?, ?i zostanú v ?eskoslovensku, alebo sa pripoja k sovietskemu Rusku. Tí, ?o sú doma, vedia najlep?ie, ?o robi?. ?eskoslovensko v?ak rozhodne nie je vynimkou, pokia? ide o základnú nevyhnutnos? hne? po vojne a pod ochranou aliancie zabezpe?i? ?u?om politickú slobodu a slobodné vo?by. Vysledok mo?no len ?a?ko spochybni?: samospráva, federácia, reprezentatívne vlády, ?tyri slobody, v?a?ná lojalita vo?i Spojenym ?tátom, Ve?kej Británii a Rusku. Nijaké ?sféry záujmu“, ale ?lenstvo v medzinárodnej organizácii v?etkych spojencov, ktorá by vychádzala z rovnoprávnosti suverenít.
Záver
[upravi?]Po?iadavka nastolenia skuto?ného mieru, v?eobecnych volieb a slobodnych plebiscitov v strednej Európe sa na prvy poh?ad m??e zda? príli? odvá?nou alebo iba ?a?ko uskuto?nite?nou. Je to v?ak presne ten proces, ktorym mo?no dosiahnu? rozhodujúce vysledky v mnohych oblastiach, pokia? sa starostlivo pripraví, v?dy v súlade s konkrétnymi podmienkami, a tie? sa starostlivo na?asuje:
- U?ah?í konsolidáciu tym, ?e umo?ní ventilova? vzplanutia vnútornych rozporov a revolt.
- Umo?ní absolútnou v???inou hlasov ukáza?, ?e stredoeurópske krajiny si ?elajú, aby sa mohli na?alej te?i? z americkej a britskej pomoci a priate?stva. Do ur?itej miery si tie? ?elajú dobrú lojálnu susedskú politiku vo?i Rusku, kolektívne obranné spojenectvo sním bez toho, aby prijali jeho ekonomicky alebo politicky systém, alebo zasahovanie Ruska do svojich vnútornych zále?itostí.
- Takto sa prirodzene uká?e, ?e bezpe?nos? Ruska nezávisí od umelo vytvoreného, vynúteného alebo podrobeného bezpe?nostného pásma susednych národov, ale iba od rámca medzinárodnej solidarity, ako ho predstavuje Ve?ká trojka a spojené národy.
Sloboda stredoeurópskych národov medzi Ruskom a Nemeckom s vylú?ením sfér vplyvu je predpokladom rie?enia stáro?nych problémov tohoto regiónu, prekonania ich vybu?nej povahy.
Nemecko nikdy neupustí od ?írenia svojej propagandy v strednej Európe, aj keby sa stala ruskou sférou. Z takejto situácie vzíde bu? nová rivalita a chaos, alebo nemecko-ruská spolupráca, ktorá bude v príkrom rozpore s akymko?vek plánmi medzinárodnej mierovej solidarity po skon?ení vojny.
Iba slobodná stredná Európa bez sfér a sk?r ?i nesk?r stredoeurópska federácia doká?u ú?inne zabráni? Nemecku, aby znovuzískalo hegemóniu v strednej Európe ale aby dosiahlo vedúce postavenie v budúcej Európe. So slobodnou, zjednotenou strednou Európou, s Francúzskom, ktoré sa znovu vzchopí, a s Ruskom, ktoré podporí európsku a medzinárodnú spoluprácu, bude Nemecko iba silnym partnerom, ale nie diktátorom.
Bez slobodnej strednej Európy niet zábezpeky, ?e Európu a niektorych jej zámorskych susedov nezachváti totalitárny imperializmus.
Zdroj a poznámkovy aparát
[upravi?]Citované pod?a
[upravi?]- HOD?A, Milan. Federácia v strednej Európe a iné ?túdie. Bratislava : Kalligram, 1997. ISBN 8071491616. Zdroj: Vesely, Zdeněk (ed.). Světová politika 20. století v dokumentech. Praha : Vysoká ?kola ekonomická v Praze, 2000. ISBN 8024500337.