河南小麦长势良好(1)
| údaje o texte | |
|---|---|
| Titulok | Slovanstvo a svet budúcnosti |
| Licencia |  PD old 70
|
(úryvky textu)
Po ka?dom lete nastane v prírode jeseň a napokon zima, a táto postupnos? sa objavuje aj vo svetovych dejinách. Národy ukonané horú?avou a prácou opú??ajú postupne javisko dejín a nasleduje dejinny ne?as, duchovná zima, ktorou sa kon?í jeden ?ivot... Vyvoj ?udstva napriek tomu pokra?uje, ve?né pravdy sa nerúcajú, naopak: tak ako sa s príchodom jari príroda po zime prebúdza do bohatého ?ivota a za?ína s obnovenymi silami, podobne je tomu aj v ?ivote ?udstva.
Francúzska republika je sama o sebe paradoxom a ako taká nemá ?ivotnú schopnos? a budúcnos?. O ?tátnych zále?itostiach tam teraz rozhodujú milióny ?udí. Milióny ?udí, z ktorych v???ina je surová, neoboznámená s podstatou a s potrebami ?tátu a nemajetná, neschopná podriadi? primeranym sp?sobom svoj osobny záujem záujmom v?eobecnym. ?al?ia takzvaná osvietená skupina sa skladá v???inou z ?udí, ktorí sú rozdelení do r?znych táborov pod?a svojich politickych názorov, majú vyhranené politické predstavy a usilujú sa ich presadi? za ka?dú cenu. ?o z tohto v?etkého nevyhnutne vyply-va? ?o iné, ako ?ím ?alej tym v???mi brutálne vynucovanie si podriadenia ?tátu vláde surovej, nevzdelanej, egoizmom posadnutej masy. Popri tom v?ak bude v roz?tiepenych názoroch a stranách chyba? jednota, ktorá je potrebná na uskuto?ňovanie v?eobecne platnych a ?alej p?sobiacich ?tátnych rozhodnutí. Z tohto d?vodu pova?ovala vláda republiky za potrebné zna?ne obmedzi? volebné právo, podobnym sp?sobom obmedzila právo zdru?ova? sa a slobo-du tla?e a takto sa pokúsila aspoň zdanlivo, násilím a zadnymi dvierkami dosiahnu? jednotu, ktorá je nevyhnutná, ke? ide o roz-hodnutia ?tátu. M??e v?ak by? skuto?nym republikánskym ?tátom republika bez práva zdru?ova? sa, bez slobodnej tla?e a bez jednoty chybajúcej pri ?tátnych rozhodnutiach, ktoré musia ma? svoju p?sobnos?? Ani náhodou! Grécke republiky boli obmedzené na malé územia, takmer len na jednotlivé mestá, tam v?ak bolo mo?né do-spie? k temer rovnakému názoru v ka?dodennom styku ob?anov, okrem toho nezáviseli ?tátne rozhodnutia od to?kych povolanych a kde sa v najd?le?itej?ích prípadoch objavili rozdiely v názoroch, viazali sa v?dy na vyroky ve?tby a pod?a nich sa aj rozhodovalo. Aj v slobodnych gréckych ?tátoch nesk?r dochádzalo priamo k vytvá-raniu protichodnych názorov a strán, to v?ak aj znamenalo koniec tychto ?tátov. Vo Francúzsku vládne okrem toho hlboká mravná skaza a jej d?sledkom potom musela by? aj skazenos? v názoroch; nem??e to by? inak, ve? predsa neustále po?úvame, ako sa Francúzi trpko s?a?ujú na korup?nos? a predajnos? ?lenov republikánskeho parlamentu. Túto podplatite?nos? nemo?no pripísa? na vrub len jednotlivcovi, práve naopak, sme presved?ení, ?e keby novozvolení ?lenovia nahradili tych predchádzajúcich, boli by v tomto hlbokom úpadku mravov, ktory sa zmocnil ich ?ivota, rovnako prístupní korupcii ako ich predchodcovia. Je v?ak takyto národ schopny sám si vládnu?? Nemala by sa nevyhnutne samovláda nahradi? sk?r mocou, ktorá by v?etko udr?ala spolu, tak ako kedysi v dekadent-nom Ríme? Tomuto pokusu a úspe?nému dosiahnutiu cie?a by vo Francúzsku napomohli práve uvo?nené mravy, ?i priamo nemrav-nos?. Vidíme predsa aj teraj?ieho prezidenta, ktorého neustále za-mestnávajú tieto perspektívy a plány, hoci z ve?mi opodstatnenych d?vodov pochybujeme o jeho poslaní. Rímska republika sa dr?ala v?aka prísnosti a ?istote mravov, v?aka najprísnej?iemu podriadeniu sa rozhodnutiam v mene ot?iny, ktoré stanovil poradny zbor. No ke? aj tu upadla ?istota mravov a d?sledná disciplína a na ich mieste sa objavili zlé sp?soby, tú?ba po pohodlnom ?ivote, a ke? e?te Rím vyhlásil, ?e sa toto v?etko dá kúpi? za zlato, tie? museli ?oskoro pochova? republiku. ?alej treba pripomenú? aj to, ?e milióny ?udí, ktorí sa majú dnes vo Francúzsku podie?a? na politickom ?ivote, opú??ajú svoje ?ivotné povolanie v?aka mnohym zhroma?deniam, ktoré sa tu uskuto?ňujú alebo pri vo?be zastupite?ov, alebo pri prejavoch k národu a v?aka inym politickym agitáciám sa dostávajú do víru, kde im potom ich nedostato?né vzdelanie nedovo?uje zodpo-vedne posudzova? veci a rozhodova? o nich. Títo amatérski politici zanedbávajú svoje skuto?né povolania, ubli?ujú sami sebe a aj celej ob?ianskej spolo?nosti, vo svojom novom okruhu robia len samú neplechu a páchajú ?kody. V Grécku a v Ríme boli politicky ?inní ob?ania zbavení iného povolania a tak boli nútení podrobne sa oboznámi? s potrebami ?tátu ve? napokon u nich vidíme vysoké vzdelanie a obdivuhodny takt. Domáce práce a ostatné ?innosti, ktoré pova?ovali za nehodné svojej osoby, zverovali svojim otrokom. V Severoamerickych ?tátoch sú taktie? otroci. Objavilo sa vari od zalo?enia modernej Francúzskej republiky nie?o nové, veliké, pre celok oso?né pri ú?asti to?kych miliónov na vláde? Nezaoberajú sa dobre platení páni reprezentanti celé roky tymito otázkami, ktorych úspe?né rie?enie by sa nepre?ahovalo z ty?dňa na ty?deň, keby boli prizvaní len nieko?kí? A aby sme nezabudli pripomenú?, ko?ko skuto?nych politickych re?níkov by sa zaskvelo medzi tymi mnohy-mi stovkami reprezentantov? Naopak, re?nícke umenie je dnes sk?r umením zahmlievania. V predo?lych komorách sme videli, ako mu?i s nesmiernym re?níckym talentom podávali na tribúne skvelé vykony a kochali sme sa v ich ve?kolepych prejavoch, teraz v?ak sotva kto z masy re?níkov upúta v Národnom zhroma?dení pozornos?. Okrem tychto protikladov je Francúzsko v zajatí e?te jedného kolosálneho protire?enia. V republike si nárokujú na uplatnenie rovnako jednot-livé obce, ako aj okruhy alebo akoko?vek sa u? volajú, ako to vidíme aj na príklade Severoamerickej únie, ktorá je mimochodom lep?ie usporiadaná; vo Francúzsku je v?ak ?tátna správa nato?ko sústredená do rúk vlády, ?e m??e v tejto oblasti slú?i? za vzor. Správca ?tátu nevymenúva a neprepú??a len ministrov, ale aj v?et-kych prefektov a podprefektov v departmentoch a okresoch, ba dokonca aj mairov v mestách, kde ?ije viac ako 5000 obyvate?ov. V obciach, v ktorych ?ije menej obyvate?ov, menuje zas mairov prefekt. Okrem toho treba pripomenú?, ?e v?etkych tychto úradní-kov m??e správca ?tátu prepusti? v ktoromko?vek okamihu, a to bez akéhoko?vek nároku na penziu, preto musia títo úradníci slú?i? svojmu najvy??iemu nadriadenému ako jeho nástroj a by? mu celkom oddaní inak sa vystavujú nebezpe?enstvu, ?e prídu o svoje miesta. Uniforma a módny odev dokonale prisp?sobeny telu, ktoré francúz-sky národ nosí, sú potom dokonalym vyrazom tejto ?tátnej ma?iné-rie. Sám francúzsky ?ivot je v ka?dom oh?ade sústredeny v meste Parí?i a toto mesto reprezentujúce celé Francúzsko je aj sídlom v?emocnej vlády; nie je toto u? samo o sebe monarchia? ó, vy republikáni bez republiky! Republika bez republikánov, ako sa ktosi trefne vyjadril vo svojom diele o Parí?i. Akoko?vek trpí Francúzska republika vnútornymi rozpormi, aj vo svojej zahrani?nej politike je v zajatí rozporov. Rímska republika, ktorá volala o pomoc a vystie-rala ruky k svojej alma mater, hoci sama mala rovnaké zdravé jadro, ako táto alma mater, potla?ila v rozkvete svoju star?iu sestru, ba dokonca ju zahubila: ne?i?livá sestra, ktorá chce ?i? sama! Predchádzajúca Francúzska republika dala aspoň svojim vytvorom, Batavajskej, Cizalpínskej, Ligúrskej a ostatnym republikám svoje vlastné meno a nenamietala, aby ho pou?ívali, táto v?ak nechce svojim sestrám do?i?i? ani len ?úbozvu?né meno; ó, ne?i?livá sestra! Francúzsku republiku, ktorá je zapletená do tychto o?ividnych rozporov a nie je schopná vymani? sa z nich, u? nemo?no udr?a? a ?oskoro sa zmení na monarchiu, tá v?ak v?aka kvaseniu, ktoré nemo?no zasta-vi?, uvo?ní zanedlho miesto republike! Bez toho, aby sme sa chceli zastáva? teraj?ieho prezidenta nebol by asi celkom v poriadku, keby chcel vy?a?i? ?o najviac pre seba, súc si vedomy neudr?ate?nosti republiky. Cavaignac, ktory chce zachova? republiku a potla?il ko-munistické povstanie, je mo?no úctyhodnym ?lovekom, vo svojich politickych názoroch je v?ak rovnako obmedzeny, ako kedysi Lafa-yette. Najsmutnej?ie na tom je to, ?e v tomto rozpadávajúcom sa národe a v národoch, ktoré ho budú nasledova?, niet nikde po?eh-nania.
Aby mohlo zemianstvo svoj ?ud lep?ie zdiera? a aby tak ?ím viac vy?a?ilo v svoj prospech z jeho úbohej ko?e, vyu?ilo v tomto svojom úpadku ?idov, ktorym prenajímalo jeho majetky. Mukám a utrpe-niu ?udu nebolo konca-kraja. Tento cudzí národ, nespojeny nijakym putom s na?ím národom, národ, ktory zo zásady zavrhoval kres?an-stvo a preto nepoznal lásku k blí?nemu, hroznym sp?sobom ?afáril medzi na?imi kmeňmi. Bezoh?adne vyciciaval v svoj prospech a v prospech zemianstva úbohy ?ud a sna?il sa ho mnohorakym sp?sobom zvies? a morálne rozlo?i?, nemilosrdne a s podporou zemianstva ho pripravoval o majetok. Odtia? pramení hlboká anti-patia na?ich kmeňov vo?i tomuto Bohom zabudnutému národu, a na druhej strane silny odpor vo?i zemianstvu, ktoré ?ud pova?oval za prí?inu takéhoto zlého zaobchádzania a cítil sa ním vydany napospas cudzím, bezcharakternym kramárom. Zemianstvo sa dokonca do-pustilo svojimi vy?inmi na národe ?a?kého zlo?inu, a tak nech sa nikto ne?uduje, ?e tento hlboky odpor vyústil na niektorych mies-tach do hroznych katastr?f. Tym, ?e ruská vláda odňala svojmu zemianstvu v?etky politické práva, preukázala tym nielen Rusku, ale aj celému slovanstvu ve?kú slu?bu, preto?e takto zachránila rusky ?tát pred mo?nym rozpadom a ochránila poddanych pred bezbrehou svojv??ou statkárov a v kritickom rozpolo?ení pred morálnou záhu-bou. V Rusku e?te stále jestvuje poddanstvo de iure aj de facto, je v?ak zmiernené patriarchálnou jednotou a v?aka opatreniam vlády obmedzujúcim samov??u ?idov, predov?etkym prenájom majetkov.
O dokumente
[upravi?]Dielo napísal po nemecky a vy?lo v roku 1867 v nem?ine pod názvom Das Slawenthum und die Welt der Zukunft. V roku 1909 vy?lo v ruskom preklade pod názvom Славянство и м?ръ будущаго. Prvé slovenské vydanie pod názvom Slovanstvo a svet budúcnosti vy?lo v Bratislave v roku 1993.